Zjednoťte sa v Láske

Moja prvá návšteva Campfestu bola taká silná, že až teraz, po niekoľkých dňoch si začínam uvedomovať, čo všetko sa udialo. Chcela by som napísať svedectvo nielen o tom ako Boh krásne konal v mojom osobnom vzťahu s Ním, ale hlavne o posolstve, ktoré vo mne najviac rezonovalo počas celého Campfestu 2013.
ZDIEĽAŤ
Share on facebook
Share on twitter
Share on whatsapp
Share on telegram
Share on reddit
Zjednoťte sa v Láske

Moja prvá návšteva Campfestu bola taká silná, že až teraz, po niekoľkých dňoch si začínam uvedomovať, čo všetko sa udialo. Chcela by som napísať svedectvo nielen o tom ako Boh krásne konal v mojom osobnom vzťahu s Ním, ale hlavne o posolstve, ktoré vo mne najviac rezonovalo počas celého Campfestu 2013.

Už v prvý večer ma uchvátilo aké množstvo mladých ľudí prišlo na Campfest. Žeby sa na tom Slovensku našlo až toľko ,,živých” kresťanov ? V mojom okolí som donedávna žiadnych ,,živých” nepoznala. Niečo podobné sa ma dotklo aj pri prednáške O snoch. Pani hovorila o nanovo vymaľovanom kostole a ľudoch, ktorí radostne čakajú až budú mocť vstúpiť a chváliť Boha. Ja som si predstavila slovenkých cirkevných hodnostárov ako vymaľovávaju steny a nedočkavých Slovákov ako sa valia dovnútra. 

Keď som po úvodnom koncerte odchádzala do stanu, vypadla mi náušnica. Hneď som sa zastavila a začala som ju aj s kamarátkou hľadať. Po chvíli sa pri nás začali zastavovať ďaľší a ďaľší ľudia aby nám pomohli. WOU to nie je možné! Asi 10 ludí (ak nie viac) hľadá v tejto maximálnej tme tú miniatúrnu náušncu bez toho aby som ich o to poprosila. Na inom festivale by mi akurát tak postúpali po hlave.Neverila som, že sa nájde, tak som im poďakovala a odišli sme. Neverila som. Išla som na koncert, ale nedalo mi to. Povedala som si ,,Pane s Tvojou pomocou aj jeden nájde ihlu v kope sena, tak akú obrovskú silu má potom viac ľudí v Tvojom mene? Vrátila som sa tam, a znova mi pomohol jeden chalan, ktorý náušnicu po chvíli našiel. Ako som mohla neveriť! A v sobotu pri hlavnom programe, keď opäť zaznela pieseň Vdýchni život, sa vo mne ozývali verše :

Či ožijú suché kosti v tomto údolí

od štyroch strán Duchu, príďa a vej na týchto pobitýchA ja som cítila ako ožívajú v údolí od Tatier až k Dunaju. A keď som videla ako okolo mňa jednotne chvália Boha, naplnil ma pocit šťastia. Zvláštne, nikdy predtým som o Slovensku ani o Slovákoch takto nepremýšľala. Ale vtedy som mala chuť vykričať všetkým : Zjednoťte sa v Láske ! V Láske, ktorou je náš nádherný, spoločný Otec ! Uvedomila som si aká obrovská moc je nám všetkým daná skrze Neho. A že to je to, čo nemá nikto iný okrem nás. Že tú vzájomnú lásku a podporu nám môžu závidieť ateisti. Zjednoťme sa! Viem, že máme tendenciu sa deliť na metalistou a hiphoperov, na Slovanistov a Duklistov …Ale On je dôvod prečo sme boli na Campfeste spolu, a Slovensko je dôvod prečo by sme mali pri sebe zotrvať. Absurdné, že to hovorím, ale cítim, že vám to musím odkázať, pretože to posolstvo vo mne kričí doteraz. 

ĎALŠIE ČLÁNKY
NAPÍŠTE KOMENTÁR

Obsah článku

Napíš nám

Ak si bol nejakým spôsobom oslovený Pánom Bohom prostredníctvom CampFestu, napíš nám aj ostatným svedectvo na povzbudenie.