Boh tróni na chvále svojho ľudu

CampFest. Slovo pod ktorým som si predstavovala niečo úžasné, mocné, veľké, proste niečo nadprirodzené. Nevedela som, čo od toho mám očakávať, ale mala som veľké očakávania, túžby a sny. Vedela som, že Boh bude mocne konať.
ZDIEĽAŤ
Share on facebook
Share on twitter
Share on whatsapp
Share on telegram
Share on reddit
Boh tróni na chvále svojho ľudu

CampFest. Slovo pod ktorým som si predstavovala niečo úžasné, mocné, veľké, proste niečo nadprirodzené. Nevedela som, čo od toho mám očakávať, ale mala som veľké očakávania, túžby a sny. Vedela som, že Boh bude mocne konať.

Už cestou na CampFest konal. Vo vlaku sme stretli jedného Angličana, ktorému sme následne svedčili o Ježišovi Kristovi. Verím, že ten človek si tie slová vzal hlboko do srdca. Už vtedy sme boli veľmi povzbudení a to bol ešte len začiatok všetkého, čo mal Boh pripravené. V piatok bol v stodole Godzone. Vtedy sa Boh naozaj mocne dotýkal môjho srdca. Povedal mi, že sa mu páčia moje túžby a sny, že sú dobré a on ako môj Otec mi ich splní. Mojim očakávaním, túžbou a snom Campfestu bolo, aby mi On ukázal smer, ktorým chce, aby som kráčala, aby mi ukázal ako mu mám slúžiť. Cítila som, že ma do niečoho povoláva, ale chcela som vedieť viac. V piatok večer som sa s kamoškou na výzvu Mira Tótha rozhodla ísť do poradenského stanu na modlitbu. Aj tam mi modlitebníčka, ktorá mi žehnala povedala, že veľmi cítila prítomnosť Ducha Svätého, že cítila to pomazanie do služby. A to mi to všetko tak potvrdilo. V sobotu po spovedi som sa rozhodla, že pôjdem do poradenského stanu a spolu s niekym sa budem modliť o to pomazanie do služby a ešte vyriešim jeden problém. Boh sa mi skrze modlitebníčku tak mocne prihovoril, že som neudržala svoje slzy a rozplakala som sa. Ukázal mi cestu ktorou mám ísť, jednoducho splnil moje túžby. Som mu neskutočne vďačná za dary, ktoré vložil do môjho srdca, jednoducho za všetko, čo vykonal. Je to naozaj neopísateľný pocit, keď vám váš Otec, ktorý je Kráľom nad všetkým splní vaše sny, dá vám to o čo prosíte, ba ešte 100-násobne viac. Zas a opäť sa potvrdilo: A dostanete všetko, o čo budete v modlitbe s vierou prosiť.
Ďalšia vec ktorú chcel Boh vyriešiť je vzťah s mojim otcom. Celý CampFest sa o tom rozprávalo, silne sa to dotýkalo môjho srdca a vedela som že Boh hovorí aj ku mne. Povedala by som, že s otcom nemám žiaden vzťah, nerozprávame sa ako otec a dcéra, je to skôr iba o tých argumentoch. Veľakrát som sa to pokúšala zmeniť, ale nikdy som na to nemala dostatok síl. Po dlhom uvažovaní som sa rozhodla, že pôjdem do poradenského stanu aj s týmto problémom. Ja to ani nedokážem opísať, aké to všetko bolo úžasné. Ako Boh v priebehu tých pár minút, alebo hodín dokázal uzdraviť to obrovské zranenie. Ako mi vynahradil tú všetku lásku za tých x rokov ktorú mi otec nedal. Ako ma mocne vzal do tej náruče toho pravého otca, ako ma úžasne objal a zaplavil svojou láskou. Urobil to, čo možno ten môj biologický ocko nedokázal počas niekoľkých rokov. Dal mi silu odpustiť mu. Všetko urobil tak krásne, úžasne, neopísateľne. Jeho láska je proste dokonalá.
Ďalší mocný Boží dotyk som zažila v sobotu na hlavnom večernom programe. Prišla som tam s bolesťou chrbtice. Od malička mám problémy s krčnou chrbticou, no posledný rok sa to zhoršovalo. Vždy keď som dlhšie stála, sedela alebo vykonávala nejakú činnosť ma začala bolieť. Už pred rokom ma lekárka poslala na rehabilitácie, ale nechcela som tam chodiť a tak som to neriešila. Žila som aj s tými bolesťami. Asi týždeň pred CampFestom ma po jedných chválach prestala bolieť, no po ceste na CampFest s obrovským vakom na chrbte, spaní v stane v neskutočnej zime to bolo ešte oveľa, oveľa horšie. Ráno som myslela že sa nepostavím zo zeme. Nejako som to pretrpela. Chvály s kapelou eSPé boli mocné. Bolo mocne cítiť Božiu prítomnosť. Pomedzi to, ako hrala kapela eSPé, Janko Buc povedal niečo o chorobe a v tom momente som cítila, ako sa ma dotkla Božia ruka. Lekár lieči, Boh uzdravuje. Pohýbala som sa a bolesť bola úplne preč! Boh je tak úžasný! Buchla som kamaráta po pleci, povedala mu čo sa stalo a v tom momente, keď ma objal som sa rozplakala. Plakali sme obaja, plakali ľudia okolo nás. Celý večer som chválila Boha za to, aký je úžasný so slzami v očiach. Plakala som radosťou. Bol to najkrajší večer v mojom živote. Nad tým miestom bolo otvorené nebo! Nebo sa dotýkalo zeme. A Boh trónil na chvále svojho ľudu. Aleluja! Boh je tak úžasný!
Tých momentov, cez ktoré sa Boh dotýkal, bolo neskutočne veľa a som mu zato nesmierne vďačná. Som rada, že som mohla byť na CampFeste, že som mohla byť na mieste, kde sa nebo dotýkalo zeme. Bolo tam mocne cítiť Božiu prítomnosť. Som si istá, že aj na tomto mieste sa dalo povedať: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium. Všetko bolo nad moje očakávania. Vďaka za CampFest!

ĎALŠIE ČLÁNKY

Obsah článku

Napíš nám

Ak si bol nejakým spôsobom oslovený Pánom Bohom prostredníctvom CampFestu, napíš nám aj ostatným svedectvo na povzbudenie.